Tereza Štětinová | To Look at Yourself, Like When You Look Through the Window at the Garden
curator: Klára Vavříková
26 April – 31 May 2024
ZAHORIAN & VAN ESPEN, Mierová 7, Bratislava

What will happen when we meet our inner child? And when our inner children encounter us? What expectations do they have of us, and will we be able to satisfy their needs? Won’t they be disappointed with their contemporary form?

Us.

~ To stroll through myself … like strolling through the town I grew up in. To meet myself twenty years ago. And again, twenty years on, to meet myself now. How many of us have already been in this body, and how many in it are still to come? ~

Tereza Štětinová’s exhibition, entitled To Look at Yourself, Like When You Look Through the Window at the Garden, is about a small girl hiding in the body of a woman. About healing the wounds in a girl’s soul that turn into tearful grimaces on the faces of mature women.

~ To meet the young lass that lives in me like her cottage. And to stroke her hair. To stroke My Own hair. To embrace Me and wipe My tears dry. To explain to her that she does not have an ugly face, as people have told her so many times. To explain to Me that I don’t have an ugly face. To whisper in My ear that she’s wonderful, like I whisper it to my daughter. ~

Individual sculptures, reliefs and objects tell stories of childhood, adolescence and adulthood. They are woven together like daughter’s braids that their mothers pull, and so do the boys on the benches behind. Lakes of mother’s milk and blood-drops. At one and the same time, symbolic of dedication and strength. Sources. What in past times was veiled in shame and buried deeply, forces its way to the light, to be received and celebrated. The desire to overcome familiar patterns of regret and self-righteousness, and seeking the capacity to look at oneself through the eyes of loved ones.

~ If only I could enter there, like going into a beautiful house, and look at myself like when you look through the window at the garden.~

~ There was a time when my Mum was EVERYTHING to me. Now I am EVERYTHING myself. I am someone’s everything. But what am I of my own? ~

~ I’m a mother to my inner child. ~

~ I’m blowing on her knees. ~

~ I’m blowing on My knees. ~

Supported using public funding by Slovak Arts Council

Tereza Štětinová | Pozrieť sa na seba, ako keď sa oknom dívaš na záhradu
kurátorka: Klára Vavříková
26.4. – 31.5.2024
ZAHORIAN & VAN ESPEN, Mierová 7, Bratislava

Čo sa stane, keď sa stretneme s naším vnútorným dieťaťom? A čo keď naše vnútorné deti stretnú nás? Aké majú od nás očakávania a dokážeme ich utešiť spôsobom, akým to potrebujú? Neprinesie im sklamanie ich súčasná podoba?

My.

~ Prechádzať sa v sebe… ako prechádzať sa mestom, v ktorom som vyrástla. Stretnúť seba pred dvadsiatimi rokmi. A o dvadsať rokov potom stretnúť svoje súčasné ja. Koľko už nás v tomto tele bolo a koľko nás v ňom bude? ~

Výstava Terezy Štětinovej, nazvaná Pozrieť sa na seba, ako keď sa oknom dívaš na záhradu, je o malom dievčatku schovávajúcom sa v tele ženy. O liečení rán dievčenskej duše; rán, ktoré sa menia na plačlivé grimasy v tvárach dospelých žien.

~ Stretnúť sa s dievčatkom, čo vo mne býva ako v domčeku. A pohladiť ho po vlasoch. Pohladiť Sa po vlasoch. Objať Sa a utrieť Si slzy. Vysvetliť tomu dievčatku, že nemá škaredú tvár, ako jej toľkokrát povedali. Vysvetliť Si, že nemám škaredú tvár. Pošepkať Si do ucha „si úžasná“, tak ako to šepkávam svojej dcére. ~

Jednotlivé sochy, reliéfy a objekty rozprávajú príbehy detstva, dospievania i dospelosti. Splietajú sa dohromady ako vrkoče dcér, za ktoré ich ťahajú matky a chlapci zo zadných lavíc. Jazerá z materského mlieka a kvapky krvi. Symboly odovzdanosti aj sily súčasne. Pramene. Čo bolo v minulosti zahalené studom a hlboko zakopané, derie sa tu na svetlo… na prijatie a oslavu. Túžba zvíťaziť nad zažitými vzorcami ľútosti a sebahany a hľadanie schopnosti pozrieť sa na seba očami svojich milovaných.

~ Kiež by som doň mohla vojsť ako do krásneho domu a pozrieť sa na seba, ako keď sa oknom dívaš na záhradu. ~

~ Kedysi mi mama bola VŠETKÝM. Teraz som VŠETKÝM ja. Som niekoho všetko. Ale čo som svoje? ~

~ Som matkou svojmu vnútornému dieťaťu. ~

~ Fúkam mu odreté kolená. ~

~ Fúkam Si odreté kolená. ~

Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia