VIKTORIE LANGER and HABIMA FUCHS
curated by Nina Moravcová
14 April – 26 May 2022
ZAHORIAN & VAN ESPEN Bratislava

They first bumped into each other last year, at the beginning of winter. But before Habima and Viktorie actually met, their artworks had an encounter at a group exhibition last summer. Against the background of Victoria Langer’s monumental painting, there were the scarcely identifiable animals captured in sculpture by Habima Fuchs. It was like attaining a rare harmony: at this time and at this place (no matter that their artefacts had been created a few years earlier), the two artists told in unison of our desires and our daily struggles, played out in a context set by events of recent years. It’s a story about groping, inability to extricate oneself from the circle that we’re constantly turning in, and the impossibility of returning to our own selves.
When first we stumbled upon one another, I arrived with tense expectancy: would these artists, who had never previously met, get on together? Not just as personalities but also in their current work, which in both cases had more or less changed, in content as well as formally, since the time of origin of the pieces referred to above. But during the very first meeting it was clear to me that they were forging a natural connection. It did not take them long to find a theme which they resolved to address jointly, even if with different expressive means. Their joint exhibition The Unmoved Is the Source of All Movement, prepared for the Zahorian Van Espen Gallery in Bratislava, tells of the trail that they blazed in recent years, and the transformation of energy leading to an awareness that even temporarily staying still may be an important step forward.

HABIMA FUCHS (1977, lives and works in Prague)
Since the late 1990s, when she lived and worked in Berlin, she has exhibited at solo and group exhibitions in Europe and USA. In the Czech Republic she has had numerous exhibitions, especially in Prague’s SVIT Gallery, by which she is represented. In recent times she has taken part in, for example, the group exhibition Unplugged (Rudolfinum Gallery, Prague, 2020)… Line as Thought, Lines as Universe… Kunstverein Salzburg, 2021), and the review Biennale Gherdeina 7 (Ortisei, 2020). She has also had a series of solo presentations (The Great Ocean Continuously Creating, SVIT Prague 2019; DAMA Torino 2018; 297, Kunstverein Munich, 2018; Eyes Horizontal, Nose Vertical (foster the Eminent Dance), Warhus Rittershaus, Köln, 2016; Salt Sea Water Absorbed by Clouds Turns Sweet, Zacheta, Warsaw, 2016, etc.) She has completed residences e.g. in Italy (Fiorucci Art Trust, Stromboli), Slovakia (Banská Štiavnica Contemporary, Banská Štiavnica, 2014), and Switzerland (Sitterwerk, St. Gallen, 2020). She is the author of a number of works executed in public space (Comprising the Universe, Innsbruck, 2021, a series of stained/glass windows for BG/BRG Sillgasse). Currently she is working on a film project with MUO Olomouc.

VIKTORIE LANGER (1988, lives and works in Prague and Sicily)
In 2015 she graduated from the Studio of Painting II at the Academy of Fine Arts in Prague, where she studied with the guest teachers Florian Pumhösl and Silke Otto-Knapp. She completed study stays in Madrid, Athens and Rotterdam. She has exhibited at the David Zwirner Gallery (2019, New York, a pop-up in the Plan B trade fair) and Het Wilde Weten (2017, Rotterdam). A series of group exhibitions featuring her works includes, for example, Middle European Mysticism (2020, New York, Thomas Erben Gallery), Against Nature (2016, National Gallery in Prague), and Alone (2016, Sør Troms Museum, Trastad), etc. She has been a finalist for the Jindřich Chalupecký Prize (2017) and the Oskar Čepan Prize (2021).

Supported using public funding by Slovak Arts Council

The Unmoved is the Source of all Movement
VIKTORIE LANGER and HABIMA FUCHS
kurátorka: Nina Moravcová
14. 4. – 26.5. 2022
ZAHORIAN & VAN ESPEN Bratislava

Keď som po prvýkrát navštívila Habimu Fuchs v ateliéri, na pracovnej doske ležala veľká keramická misa. Na vonkajších stenách bola matná so stopami ohňa. Vnútri lesklá, smaragdovo zelená a jej steny akoby olizovali hrdzavé plamene. Na dne skrývala subtílny reliéf pripomínajúci krajinu. Zvlnená hmota z drobných roličiek vo mne evokovala bunky pulzujúceho organizmu. Telo, ktoré sa vlní s každým nádychom a výdychom. Keď Habima videla, že ma misa zaujala, začala mi rozprávať jej príbeh. Po nanesení glazúry dala misu vypáliť do ohňa. Získala jemnú svetlomodrú farbu, ale raz, keď ju prenášala, praskla. Rozhodla sa ju rozlomiť. Po dlhej cizelérskej práci sa jej podarilo spojiť črepy opäť dohromady. Druhé vypálenie zmenilo misu na nepoznanie. Bol to rovnaký predmet ako na počiatku, predsa však iný. Pri tomto rozprávaní som sa musela v myšlienkach vrátiť k Viktorii Langer a jej obrazom.
S Viktoriou sme prvý raz spolupracovali v roku 2017, keď sme pre pražskú galériu Zahorian and Van Espen pripravovali výstavu guma laguna. Tá už svojím názvom odkazovala na element vody, či skôr fluidnej substancie, v ktorej sa miešajú a do istej miery spolu zápasia prírodný prvok s ľudskou intervenciou. Väčšina z vystavených plátien vtedy svojou farebnosťou evokovala kalný, nasýtený roztok stojatej vody alebo záplavu nepriepustnej vegetácie, teda špecifické prostredia, v ktorých kombináciou svojráznych vplyvov vzniká niečo úplne jedinečné.
Viktoriine obrazy sa odvtedy premenili ako po stránke formálnej, tak po obsahovej. Vyžarujú úplne inú energiu, sú plné žiarivých farieb a symbolov. Viktorie Langer stále pracuje vo vrstvách, farebných i obsahových, a jej obrazy predstavujú prostredia žijúce bohatým vnútorným životom. Svoje pozorovania však viac než navonok sústredia dovnútra. Dovnútra seba samých. A ešte niečo zostáva v jej práci stále prítomné. To, čo Erik Vilím tak výstižne pomenoval v texte k autorkinej poslednej samostatnej výstave v Bratislave ako human aroma. To je ich podstatou a esenciou. Nezobrazená, no stále tušená ľudská prítomnosť. Či už zachytená vo svojej plnosti alebo skrytom potenciáli a možnostiach transformácie. Energia schopná neustálej premeny, fluidná substancia, ktorú na dne svojej misy i v rovnomenných kresbách (The Great Ocean Continuously Creating) zachytáva Habima Fuchs.
Habima Fuchs na výstave popri prácach z tohto súboru predstavuje ešte trojicu objektov. Figúry z leštenej pálenej hliny (Mirrors I, II) znázorňuje oslobodené, koncentrované vo svojom bytí, sediace a stojace v pózach, ktoré im svojou vertikalitou umožňujú prepojenie s nebom i zemou. Medené zrkadlá za ich chrbtami pôsobia ako pomyselná mandorla, ktorá ich obopína, je zhmotnenou energiou a zároveň prostriedkom vlastnej i divákovej introspekcie. Miestom náhľadu do inej dimenzie, do vlastného vnútra. Objekt v tvare pupeňa či azda semena (Mirror – Origin) ako by šiel ešte ďalej, ako by bol ich abstraktným predobrazom, symbolom skrytého potenciálu, tvorivej sily, ktorá sa do nedokonalého tvaru odtláča aj v tušených dotykoch sochárkiných rúk. Motívy kruhu a trhliny sa na tejto výstave stávajú spojnicou medzi oboma autorkami. Objavujú sa na plátnach Viktorie Langer z posledných mesiacov, ale môžeme ich zahliadnuť i v odleskoch vo vnútri ohňom vypaľovanej misy Habimy Fuchs. Ako by sme skrze ne mohli nazrieť do ich vnútorného sveta, sveta nekonečnej fantázie, tvorivého potenciálu i skrytej vnútornej sily. / Nina Moravcová

Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia