Daniela Mikulášková, Anna Zemánková
The Long-suppressed Swell of the Sea
curated by Petr Kovář, Šimon Kříž
10 April – 30 May 2025
ZAHORIAN & VAN ESPEN, Mierová 7, Bratislava

Anna Zemánková is undoubtedly one of the internationally recognized figures of art brut. Her imaginative, intuitive paintings and drawings often exhibit floral characteristics or resemble the structures of insect bodies or stylized landscapes akin to the work of mediums and visionary artists. Particularly in the 1970s, she experimented with perforation and embroidery, and later incorporated new materials such as synthetic fibers, fabric cuttings, and elements of costume jewelry, either glued or stitched into the work.
Daniela Mikulášková also uses a similarly free and expressive thread-drawing technique as her long-standing artistic language. Her specific material approach—gestural embroidery, the slowness of expression—and its historically grounded context (ornament, folklore, gender) are purposefully intertwined with landscape inspiration and a strong focus on meditative processuality.

The title of their joint exhibition, The Long-Restrained Swelling of the Sea, expresses an inner psychological tension that eventually bursts forth—or rather, blooms uncontrollably—into magical compositions and worlds that reveal themselves through the hand, the stitch, the line, or the fabric scrap. This exhibition at ZAHORIAN & VAN ESPEN was created in continuity with the concept of the Sentenze exhibition at the OFF/FORMAT gallery in Brno. It showcases the natural progression of an intense artistic encounter: Daniela spent several days in the studio/archive managed by Anna Zemánková’s granddaughter, Terezie. This meeting became the catalyst for a new and productive direction in Daniela’s practice. The Long-Restrained Swelling of the Sea acts as another milestone in exploring the artistic dialogue between the two creators. After an initial phase of more descriptive references to the admired motifs, Daniela began to use materials and methods more freely, diverging from her previous work. She often chooses donated materials that already carry a history—faded colors, stains, or the very patterns of the fabric inspire her embroidery process. “Then the hand sews by itself. There’s a record of the fabric’s life, and the embroidery only reanimates that record.” Like Anna Zemánková, Daniela sits in front of the format without any preliminary sketches and allows herself to be guided. “I don’t expect anything from it—it reveals itself later. I experience freedom by not setting a goal beforehand. According to the principles of art brut, anyone can create this way.”

Anna Zemánková naturally decorated her apartment with her works, frequently rotating them so that any visit would, in effect, become a vernissage. Starting in the 1960s, she also organized actual “apartment exhibitions.” The line between interior design and art exhibition is blurred here—reflecting the meeting point of her decorative impulses and a sophisticated reflection of modern art, which is deeply embedded in her work. This exhibition evokes that boundary especially through the DIY “screen” of Anna Zemánková. The screen, made of small double-sided images mounted on plywood panels, served as a decorative room divider—its form captured in archival photographs from one of the apartment exhibitions on Buzulucká Street in the 1970s. With enthusiasm, we undertook a reconstruction of this unique installation—one that, despite Zemánková’s popularity at home and abroad, has never before been realized by any institution.

Anna Zemánková (1908 – 1986) was born in Olomouc, Moravia, then a province of the Austro-Hungarian monarchy. While still a child she showed a great fondness for drawing; her family, however, had no sympathy for her predisposition and she became a dental technician. After 1948 she and her family and three children moved to Prague. In 1960 she returned to what had long ago been her hobby. She was more than 50 years old when (perhaps returning to her childhood dreams) she began drawing daily. Each day 3-4 am, she commenced working on spontaneous sketches inspired by plants. She sketched while listening to classical music, often in a state between dream and alertness, before dawn. In her extensive imaginative work she spreads out her inner universe for the viewer. Elements of flora and fauna intermingle there, leaves, flowers, fruits, and animal details. Anna Zemánková is one of the most notable “solitaries” of imaginative art. She was included in Massimiliana Gioni’s curatorial selection at the 55th Venice Biennale (2013). In 2017 she had a solo exhibition at Collection de L’Art Brut, Lausanne which included her works into collection, as did also Centre Pompidou in Paris and American Folk Art Museum in New York. In 2023 she took part at fragilités exhibition (Galerie Rudolfinum, Prague, curated by Silvia Van Espen, Elena Sorokina).

Daniela Mikulášková (born 1974) is a painter and draughtswoman who creates her works using threads. She studied at the Faculty of Arts and the Faculty of Education in Olomouc, as well as in the Environment Studio (led by Vladimír Merta and Marian Palla) at the Faculty of Fine Arts in Brno. In 2008, she won first place in the JungART competition for young artists under 35. In 2019, she defended her dissertation on the topic of embroidery in contemporary art. Notable exhibitions of her work include the solo show Garden of Unfulfilled Wishes at Vila Löw-Beer in Brno. More recently, she has exhibited alongside Anna Zemánková at the OFF/FORMAT gallery in Brno and with Jiří David at the Etcetera gallery in Prague. She lives in Ochoz u Brna.

Supported using public funding by Slovak Arts Council

Anna Zemánková nepochybne patrí k medzinárodne uznávaným predstaviteľkám art brut. Jej imaginatívne intuitívne maľby a kresby často, v zhode s medijnými tvorcami, nesú florálne charakteristiky alebo pripomínajú skladbu hmyzích tiel či štylizovaných krajín. Zvlášť v sedemdesiatych rokoch experimentovala s perforáciou či výšivkou, neskôr aj s novými materiálmi – rôznymi umelými vláknami, výstrižkami látok, vlepovanými alebo všívanými prvkami drobnej bižutérie. Veľmi slobodná, expresívna kresba nití je dlhodobým vyjadrovacím prostriedkom aj Daniely Mikuláškovej. Špecifická práca s materiálom (gestická výšivka, pomalosť expresie) aj jej historicky podmienená kontextualizácia (ornament, folklór, gender) sa účelne prepájajú s krajinnými inšpiračnými zdrojmi a dôrazom na meditatívnu procesualitu. Názov spoločnej výstavy Zemánkovej a Mikuláškovej, Dlho zadržiavané vzdúvanie mora, vyjadruje vnútorné psychické napätie, ktoré nakoniec vytryskne, či skôr nezadržateľne vykvitne, tvorivým spôsobom do podoby magických kompozícií, svetov v obrysoch vystupujúcich práve až pod rukou, stehom, líniou, výstrižkom.

Výstava pre ZAHORIAN & VAN ESPEN vznikla v nadväznosti na koncepciu výstavy Sentenze v brnianskej galérii OFF/FORMAT. Výstava ukazuje prirodzený vývoj intenzívneho stretnutia Daniely s prácami Anny, keď strávila niekoľko dní v ateliéri/archíve, ktorý spravuje Zemánkovej vnučka Terezie. Stretnutie sa stalo katalyzátorom nového produktívneho smeru, ktorým sa Daniela vydáva. Výstava Dlho zadržiavané vzdúvanie mora funguje ako ďalší míľnik – skúmanie umeleckého dialógu autoriek. Po prvotnej fáze príliš popisného napojenia na obdivované motívy začala Daniela slobodnejšie využívať materiál aj postupy, odlišne od svojej predchádzajúcej tvorby. Rada volí materiál darovaný, ktorý už má svoju históriu – zašlosť farieb, škvrny či samotný vzor látky autorku navádzajú na ďalšie postupy výšivky. „Potom tá ruka šije sama. Je tam záznam života látky a výšivka záznam len znovuoživuje.“ Podobne ako Anna Zemánková, sadá bez predošlých skíc pred formát a necháva sa viesť. „Nič od toho nechcem, zjaví sa to až neskôr. Prežívam slobodu tým, že cieľ si vopred nevytyčujem. Takto môže, podľa princípu art brut, tvoriť každý.“

Anna Zemánková si svojimi dielami prirodzene zdobila interiér bytu, v ktorom žila; práce často obmieňala, takže návšteva sa de facto stávala vernisážou. Okrem toho začala v šesťdesiatych rokoch organizovať „skutočné“ bytové výstavy. Hranica medzi vybavením interiéru a umeleckou expozíciou je tu v analógii so stretom autorkinej potreby dekoratívneho zdobenia a sofistikovanej reflexie moderného umenia, ktorý v jej diele nachádzame. Výstava túto hranicu pripomína predovšetkým DIY „paravánom“ Anny Zemánkovej. Paraván tvorený obojstrannými obrázkami na malých preglejkách je bytovým doplnkom, dekoratívnou stenou, ktorej podobu poznáme z dobovej fotografie zachytávajúcej jednu z výstav v byte na Buzuluckej ulici v sedemdesiatych rokoch. Pre našu výstavu sme s nadšením pristúpili k rekonštrukcii tejto unikátnej inštalácie, ktorá, napriek popularite diela Anny Zemánkovej doma aj vo svete, doteraz nebola žiadnou inštitúciou zrealizovaná.

Anna Zemánková (1908 – 1986) sa narodila v Olomouci, v čase, keď Morava spadala pod Rakúsko-Uhorskú monarchiu. Už ako dieťa prejavovala veľkú záľubu v kreslení; jej rodina však pre to nemala pochopenie a stala sa z nej zubná technička. Po roku 1948 sa s manželom a tromi deťmi presťahovala do Prahy. V roku 1960 sa vrátila k tomu, čo bolo oddávna jej koníčkom. Mala viac ako 50 rokov, keď (možno ako návrat k svojim detským snom) začala denne kresliť. Každý deň o 3.-4. hodine ráno pracovala na spontánnych náčrtoch inšpirovaných rastlinami. Skicovala pri počúvaní klasickej hudby, často v stave medzi snom a bdelosťou, pred svitaním. Vo svojej rozsiahlej imaginatívnej tvorbe rozprestiera pre diváka svoj vnútorný vesmír. Prelínajú sa v ňom prvky flóry a fauny, listy, kvety, ovocie a detaily zvierat. Anna Zemánková je jednou z najvýraznejších „solitérov“ imaginatívneho umenia. Bola zaradená do kurátorského výberu Massimiliana Gioni na 55. bienále v Benátkach (2013). V roku 2017 mala samostatnú výstavu v Collection de L’Art Brut v Lausanne, ktorá zaradila jej diela do zbierky, ako aj Centre Pompidou v Paríži a American Folk Art Museum v New Yorku. V roku 2023 bola súčasťou výstavy fragilités (Galerie Rudolfinum, kurátorky Silvia Van Espen, Elena Sorokina).

Daniela Mikulášková (1974) je maliarka a kresliarka, svoje obrazy tvorí pomocou nití. Študovala na filozofickej a pedagogickej fakulte v Olomouci a v ateliéri Environment (Vladimír Merta, Marian Palla) na FaVU v Brne. V roku 2008 získala 1. miesto v súťaži mladých umelcov do 35 rokov JungART. V roku 2019 obhájila dizertačnú prácu na tému výšivka v súčasnom umení. Z galerijných prezentácií môžeme spomenúť samostatnú výstavu Záhrada nesplnených prianí (Vila Löw-Beer, Brno). A z posledných výstav potom spoločné prezentácie s Annou Zemánkovou v brnianskej galérii OFF/FORMAT alebo s Jiřím Davidom v pražskej galérii Etcetera. Žije v Ochoze pri Brne.

Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia