Juraj Kollár | Hat and Pace
curated by Katarína Bajcurová
24 Jan – 11 April 2025
Zahorian & Van Espen, Carlton Savoy, Bratislava
How many times have you perceived an abstract painting as a landscape? Just a single line, shape, or boundary evoking a horizon, a sense of up and down, is enough to “figurate” a non- representational abstract image and uncover a trace of reality’s emotion within it.
As a painter, Juraj Kollár has long navigated this ambivalent, ambiguous, yet rich interface. Undoubtedly one of the most original figures in contemporary painting, each of his new works is a challenge, and the same can be said for his exhibitions, which regularly captivate audiences. His latest exhibition showcases his work from recent years and carries the slightly enigmatic and sophisticated title Hat and Pace. Let’s explore and explain it with the help of the artist himself, as this title serves as a unique “guide” to understanding his paintings, which are never straightforward. When a painter faces a white, empty canvas, Kollár often begins painting from the center. The abstract image unfolds associatively and spontaneously, growing as it accumulates new areas, gestures, structures, imprints, thick textures, as well as delicate veils and splashes of color. A painting emerges with a centrally composed and expanding abstract form that the artist “figuratively” likens to a hat (Hat), which he sees as a kind of intermediary denominator of “style” and human identity. The hat, in essence, shields our eyes from the sun, enabling us to see the painting – the landscape – more sharply and clearly, without squinting, ensuring we don’t miss the fundamental essence of the landscape: its movement, rhythm, and its characteristic tempo (Pace). This tempo determines the intensity of the events taking place in the landscape, into which, through the space of the canvas, the painter draws the viewer. Thus, we can view Juraj Kollár’s abstractions as landscapes, always measured by the human presence. The human scale, the trace of human activity, is always present in both the landscape and the painting.
Kollár stimulates the surfaces and spaces of his paintings in a tactile way, with dynamic, thick, and richly textured brushstrokes, often using various objects and tools like nets to emphasize the mental impressions that the seen and subsequently painted image evoked in him. It’s a process of simultaneously being in and out of reality – achieving an illusion of atmosphere, of being within the surrounding reality (perhaps in or by the sea, on a beach) while also distancing oneself from it, rising above it, perceiving it with fresh and impartial eyes, and extracting not only the impression but also its essence. His painting, while rooted in intellectual exploration, also physically engages the viewer with an intense outpouring of personal energy, spontaneity, vitality, and force that is released during the act of creation. The artist emphasizes different ways of perceiving reality and transfers these impressions to the viewer. He challenges both our senses and intellect, breaking down our habitual ways of seeing and inviting us to look, see, and understand things and the world in new ways.
As the works in his latest exhibition demonstrate, Juraj Kollár both develops his previous artistic program and pushes it forward. Once again, he plays with the scales of his paintings, reflexively oscillating between figuration and abstraction. He tests and teases our imagination, reflects on the apparent “timelessness” of artistic themes and language, and explores their ever-changing interpretations. At times, he provocatively engages with the “reported” visuality of contemporary reality, which bombards us from all sides. Above all, however, he delivers a highly complex and visceral painting experience.
Juraj Kollár (born 1981 in Nitra, Slovakia) studied at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava (under Prof. Daniel Fischer, 1999–2003) and the Academy of Fine Arts in Prague (under Prof. Zdeněk Beran, 2003–2005). He has received several domestic and international awards, including the Igor Kalný Award (Zlín, 2009), the Celeste Prize (3rd place, Berlin, 2009), and the VÚB Painting of the Year Award (Bratislava, 2010). He has held numerous solo exhibitions, such as Salty Air (OG Dolný Kubín, 2022); Voyage (NG Nitra, 2021); Plateau (PGU, Žilina); Felt, Stars, Light Green Twine, Maybe Blue, Silver Screws. Wire, Copper Tubes, Orange Plastic Hose, Red Ribbon, Thin Polystyrene (Old Sewage Plant Bubeneč, Zahorian & Van Espen, Prague, 2020). Other notable exhibitions include Buoy (Zahorian & Van Espen, Bratislava, 2020), Consumed Time (Gallery 19, Bratislava, 2019); Ground Floor (J. Koniarik Gallery, Trnava, 2019); Residential Zone (Central Slovak Gallery, Banská Bystrica, 2017); Background (Zahorian & Van Espen Gallery, Bratislava, 2017); Reported Painting (E. Zmeták Gallery, Nové Zámky, 2015); Luxurious Desert under the Sky of Paris (Zahorian & co Gallery, Bratislava); Thoughtful (Victoria’s Gallery, Paris, 2014) and others. Kollár collaborates with Zahorian & Van Espen Gallery (Bratislava, Prague) and Kubik Gallery (Porto, São Paulo). His works are featured in public and private collections both in Slovakia and abroad, including the Slovak National Gallery, the Bratislava City Gallery, and the National Gallery in Prague. After spending a significant period living and painting in Paris, he now resides and works in Bratislava. In 2020, a monograph titled Square One was published, featuring an introductory essay by Katarína Bajcurová and an interview conducted by Eva Skopalová, with graphic design by Jan Šiller.
Juraj Kollár | Hat and Pace
kurátorka: Katarína Bajcurová
24.1. – 11. 4. 2025
Zahorian & Van Espen, Carlton Savoy, Bratislava
Koľkokrát ste abstraktný obraz vnímali ako krajinu? Stačí málo, linka, tvar, rozhranie evokujúce horizont, pocit hore a dole, aby sme si „sfiguratívnili“ abstraktný nezobrazujúci obraz a našli tam stopu pocitu z reality…
Juraj Kollár sa ako maliar už dlhšie pohybuje na tomto ambivalentnom, nejednoznačnom, ale bohatom rozhraní. Je bezpochyby jednou z najoriginálnejších postáv súčasného maliarstva; tak ako každý nový obraz je preňho vždy výzvou, rovnako to môžeme povedať aj o každej jeho novej výstave, ktorou (pravidelne) oslovuje divákov. Tá najnovšia ukazuje tvorbu posledných rokov a komunikuje s trochu tajomným a sofistikovaným názvom Hat and Pace. Pokúsme sa ho – za pomoci autora – priblížiť a vysvetliť, pretože môže poslúžiť ako svojská „rukoväť“ k vnímaniu a porozumeniu jeho obrazov, ktoré nikdy neboli prvoplánové. Keď maliar pristúpi k bielemu, prázdnemu plátnu, často začína maľovať zo stredu, abstraktný obraz sa rodí asociatívne a zároveň spontánne, rastie, nabaľuje na seba nové plochy, gestá, štruktúry, odtlačky, hrubé pasty, ale aj jemné závoje či striekance farby. Vzniká obraz s centrálne komponovaným a rastúcim abstraktným tvarom, ktorý si maliar „figuratívne“ pripodobnil ku klobúku (Hat), a ten je vlastne akýmsi sprostredkovaným menovateľom „štýlu”, identity človeka. Navyše klobúk vlastne chráni náš zrak pre slnkom, aby sme videli obraz – krajinu ostrejšie, presnejšie, netreba žmúriť oči, aby nám neušiel ten základný pocit z krajiny, jej pohyb, rytmus, to charakteristické tempo (Pace), ktoré udáva intenzitu udalostí, čo sa v nej dejú, a do ktorých cez priestor plátna autor maliarsky vťahuje diváka. Abstrakcie Juraja Kollára tak pokojne môžeme vnímať ako krajiny, mierkou ktorých je vždy človek, a jeho mierka, stopa po ňom, po ľudskej činnosti je vždy v krajine a aj v obraze – prítomná.
Maliar stimuluje plochu – priestor svojich obrazov haptickým spôsobom, dynamickou a veľmi hrubou a bohatou, pastóznou maľbou štetcom, ale aj rôznymi predmetmi, často za pomoci siete, aby čo najviac, priam fyzicky, zdôraznil mentálne vnemy, ktoré v ňom videný a následne namaľovaný obraz vyvolal. Je to akoby byť i nebyť v realite – dosiahnuť ilúziu atmosféry, bytia v rámci okolitej reality – v tomto prípade možno v mori a pri mori, na pláži… zároveň sa z nej vzdialiť, dvihnúť sa nad ňu a vnímať ju novými a nezainteresovanými očami, vyťažiť nielen dojem, ale aj jej charakter. Jeho maľovanie, okrem toho, že je mentálnou záležitosťou, však atakuje diváka priam fyzicky, veľkou dávkou osobnostnej energie, spontánnosti, živelnosti a sily, ktorá sa uvoľňuje v procese maľovania obrazu. Autor kladie dôraz na rôzne spôsoby vnímania reality a tieto vnemy prenáša na diváka. Útočí rovnako na zmysly, ako aj na intelekt diváka, búra naše zaužívané videnie, nabáda nás dívať sa – a vidieť – a pochopiť veci aj náš svet inak, novými očami.
Ako ukazujú diela na najnovšej výstave, Juraj Kollár v niečom rozvíja svoj predchádzajúci program, v niečom ho zas posúva ďalej – opäť sa hrá s mierkami obrazov, znovu sa reflexívne pohybuje na hrane figurácie a nefigurácie, opäť skúša a pokúša našu obrazotvornosť, zamýšľa sa nad zdanlivou „večnosťou“ tém a jazyka umenia, nad premenlivosťou ich uchopenia, inde zas provokuje „reportovanou“ vizualitou aktuálnej skutočnosti, ktorá na nás naráža zo všetkých strán. Hlavne nám však opäť predvádza veľmi komplexný zážitok z maľovania…
Juraj Kollár (nar. 1981 v Nitre) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Daniel Fischer, 1999 – 2003) a na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Zdeněk Beran, 2003 – 2005). Získal viacero domácich i medzinárodných ocenení (Cena Igora Kalného, Zlín, 2009; Celeste Prize, 3. cena, Berlín, 2009; VÚB Maľba roka, Bratislava, 2010). Mal viacero samostatných výstav: Slaný vzduch, OG Dolný Kubín (2022); Plavba, NG Nitra (2021); Plató, PGU, Žilina; Plsť, hvězdičky, světlezelený motouz, možná modrý, stříbrné šroubky, drát, měděné trubky. Oranžová plastová hadice, červená stuha, tenký polystyrén, Stará čistírna Bubeneč, Zahorian & Van Espen, Praha; Buoy, Zahorian & Van Espen, Bratislava (2020); Strávený čas, Galéria 19, Bratislava; Prízemie, Galéria J. Koniarka, Trnava (2019); Obytná zóna, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica; Zázemie, Zahorian & Van Espen Gallery, Bratislava (2017), Reportovaná maľba, Galéria E. Zmetáka, Nové Zámky (2015); Luxurious Desert under the Sky of Paris, Zahorian & co Gallery, Bratislava; Thoughtful, Victoria ś Gallery, Paríž (2014) a ďalšie. Spolupracuje s galériou Zahorian & Van Espen (Bratislava, Praha) a Kubik Gallery (Porto, São Paulo). Jeho práce sú zastúpené vo verejných a súkromných zbierkach doma i v zahraničí, v Slovenskej národnej galérii, v Galérii mesta Bratislavy, v Národnej galérii v Prahe atď. Dlhší čas žil a maľoval v Paríži, v súčasnosti žije a tvorí v Bratislave. V roku 2020 mu vyšla knižná monografia Square One s úvodnou štúdiou Kataríny Bajcurovej a rozhovorom, ktorý viedla Eva Skopalová, autorom grafického dizajnu je Jan Šiller.