Exhibition One
Juraj Kollár, Lucia Sceranková, Sara Zahorjanová
27 October 2023 – 12 Jan 2024
Carlton Savoy Complex, Bratislava

Maliar Juraj Kollár (1981), jeden z najvýraznejších predstaviteľov mladej slovenskej maľby, patrí ku kmeňovým autorom Zahorian & Van Espen galérie, kde sa už viackrát predstavil profilovou výstavou. Maľba a maliarstvo je spôsobom jeho života, splynutím s ním, preto aj život naokolo po všetkých svojich stránkach, veci a pocity z nich vstupujú do jeho diel. Pracuje s klasickými maliarskymi žánrami, v jeho tvorbe nájdeme krajiny, portréty, akty, zátišia, figurálne aj animálne kompozície, zaujíma ho gestická, geometrická, abstraktná i „realistická“ figurálna maľba. Ich chápanie a videnie je však súčasné: pri hlbšom zahľadení sa do jeho obrazov však pochopíme, že hoci narába s vokabulárom maliarstva, ktorý sa utváral stáročia, ide mu o viac ako len o prehodnocovanie tradícií a odkazov. Hlavne o prieskum možností, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, nielen čo sa týka zobrazenia samotného predmetu, jeho prenosu na plátno, do iného jazyka, ale predovšetkým videnia, subjektívneho vnímania (percepcie) a spôsobov sprostredkovania reality farbou (hmotnosťou, resp. nehmotnosťou farby) a maliarskym rukopisom…
To, čo ho zaujíma na prvom mieste nie je maliarsky výraz alebo belle matière sama o sebe, aj keď by sme si to spočiatku myslieť. Kollár sa skôr cez komplexnú materiálnu textúru maľby a maliarsku podstatu usiluje zvýrazniť vizuálnu a haptickú esenciu, štruktúru objektu a jeho skúsenosť s realitou, ktorá ostáva v umelcovej mysli. Nanášaním niekoľko-centimetrových vrstiev farby mení maľbu na reliéf a tá tak na seba berie charakter objektu. / Katarína Bajcúrová

Lucia Sceranková (1985) vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave a Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Venuje sa predovšetkým fotografii, pričom toto médium používa skôr k manipulácii reality než k jej obyčajnému zachyteniu. Scerankovú na médiu fotografie zaujíma predovšetkým schopnosť našej vizuálnej reflexie skutočnosti a možnosti ovplyvňovania jedného druhým. Fotografuje konkrétne ručne vyrábané scenérie aj celé komponované prostredia, ktoré majú charakter monumentálnych scén, ale aj intímnych, tichých priestorov. Pre jej tvorbu je typická krehkosť motívov aj materiálov, ktoré však môžu zachytením vo fotografii akoby meniť svoje vlastnosti. Autorka žije a pracuje v Prahe a Londýne.
“Názov Slnko vo vitríne odkazuje na môj záujem o modelové situácie. Vytváranie modelových situácií nám môže pomôcť lepšie pochopiť realitu alebo metaforicky prevziať kontrolu v inak nekontrolovateľnej situácii. Pracujem aj s reprezentáciou reprezentácie a minimalistickými stratégiami ako rotácia obrazu. Výsledky dávam do vzájomných vzťahov. Výber obrazov a scén je založený na subjektívnom vnímaní a predstavivosti. Vytváram priestor, kde malé, intímne a ručne vyrobené môžu byť konfrontované s nemerateľným; Zaujíma ma skúmanie vytvárania vizuálneho obrazu ako komplexného celku a jeho jednoduché manipulácie.“ autorka

Sara Zahorjanová sa narodila v roku 1991 v Prahe, kde ukončila Magisterské štúdium na Akadémii výtvarných umení. Žije a pracuje v Paríži.
Diela Zahorjanovej sú skúmaním kontrastu medzi mikro a makrosvetom. Zaujíma ju predstava absolútnej rovnováhy, ktorú nemožno dosiahnuť. A napriek tomu sa väčšina z nás denne pokúša napraviť sklon pokriveného sveta: od hľadania rovnováhy v medziľudských vzťahoch, cez ustálenie vlastnej duševnej vyrovnanosti, hľadanie udržateľného spôsobu života na Zemi, snahu o spravodlivosť … Rovnováha je vo svojej podstate vždy krehká, rovnako ako naša planéta alebo vnútorná ľudská bytosť.
Práve túto podmienku umelkyňa vyjadruje vo svojich neprikrášlených monochromatických maľbách. Jednotlivé formy sa zapletajú do seba, niekedy ich drží tenká šnúrka, inokedy sa voľne vylievajú. Vidíme len ich výrez a väčšinou nevieme, kde začínajú alebo končia. S najväčšou pravdepodobnosťou je to len malá časť väčšieho systému, ktorý zdá sa byť nekonečný. Spolu s nimi levitujú na obrazoch archetypálne predmety, ako napríklad loď označujúca Noemovu archu, perla reprezentujúca čistotu a nevinnosť, fosílie poukazujúce na zodpovednosť ľudstva za zaobchádzanie s planétou a asteroid ako symbol kozmu. Autorka sa tak pohybuje v širokom priestore medzi hlbokou minulosťou a dystopickou budúcnosťou a spája večnosť s prítomnosťou. Zatiaľ čo maľby na prvý pohľad môžu pôsobiť ako čisto hra formy, v pozadí je starosť o súčasné problémy našej civilizácie. Každé dielo je pomerne silnou a dobre definovanou výpoveďou. / Terezie Nekvindová